Začiatkom roka vydal CEDEFOP štúdiu, ktorá sa zamerala na povolania a zručnosti nevyhnutné na dosiahnutie obehového hospodárstva v EÚ, a úlohu odborného vzdelávania a prípravy v tejto oblasti.
Cirkulárna ekonomika je založená na siedmich zásadách – prehodnotení a znižovaní výroby a spotreby, redizajne, opätovnom používaní, opravách, recyklovaní a zhodnocovaní a udržateľnejšej likvidácii zdrojov.
V súčasnom hospodárstve je mnoho výrobkov navrhnutých tak, že ich opätovné použitie alebo recyklácia sú ťažké alebo dokonca nemožné. Smernica EÚ o ekologickom dizajne z roku 2009 upravuje prvky energetickej efektívnosti a obehovosti výrobkov, ale zatiaľ neexistuje komplexný rámec upravujúci udržateľný dizajn výrobkov.
V cirkulárnej výrobe môže dizajn výrobkov pomôcť zabrániť vzniku odpadu a podporiť opätovné využívanie zdrojov. Suroviny by sa mali používať tak, aby si zachovali svoju hodnotu aj po následnom spracovaní.
Smerovanie k obehovosti znamená že spoločnosti, ktoré predtým neboli zodpovedné za negatívne externé vplyvy ich činnosti, budú musieť vyvažovať potenciálne konfliktné environmentálne a ekonomické požiadavky. Ich manažéri budú musieť uplatňovať rámce obchodných prípadov, ktoré mapujú environmentálne vplyvy a umiestniť ich vedľa s ekonomickými prínosmi.
Hoci mnohé odvetvia v EÚ môžu prispieť k formovaniu obehového hospodárstva, vo väčšine z nich je vývoj ešte len v počiatočnom štádiu. Rýchla zmena myslenia smerom k uprednostňovaniu recyklovateľných výrobkov a presviedčanie organizácií, aby prijali obehové obchodné modely (najmä v energetike a niektorých výrobných pododvetviach) je náročné.
Jedným z faktorov, ktorý znižuje pravdepodobnosť, že podniky budú investovať do obehového hospodárstva, je rezervovanosť voči riziku, ktoré môže zohrávať významnú úlohu, ak podniky nie sú dostatočne motivované cenovými signálmi a právnym rámcom. Slabá inovačná aktivita v niektorých členských štátoch môže ohroziť ich schopnosť uskutočniť tento prechod. Názory spotrebiteľov a trhové podmienky sú tiež dôležité. Uprednostňovanie vlastníctva pred modelmi, v ktorých sa tovar zdieľa a je prístupný ako služby, môže byť prekážkou pre zmenu, rovnako ako rozšírená dostupnosť lacných dovážaných výrobkov a relatívne nízke náklady na jednoduchú výmenu výrobkov namiesto možnosti ich opravy.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na navrhovanie opraviteľných a opätovne použiteľných výrobky a technológie môžu zosilniť neochotu výrobcov začať ich vyrábať.
Pokrok smerom k obehovému hospodárstvu môže viesť aj k strate zamestnanosti alebo k zastaraniu zručností v niektorých odvetviach, konkrétne v prípade:
- pracovných miest, ktoré sú závislé na jednostranných zručnostiach:
- pracovných miest s nízkou kvalifikáciou v oblasti likvidácie odpadu (skládkovanie, spaľovanie a triedenie zmiešaného odpadu), pracovné miesta v ťažobnom priemysle (ropa a plyn, uhlie) a pracovné miesta so strednou kvalifikáciou v oblasti marketingu (ako je priamy predaj a telemarketing) a maloobchode;
- pracovné miesta v energeticky náročných a znečisťujúcich výrobných pododvetviach s lineárnou výrobou (napríklad výroba plastov, ocele a cementu) vrátane tradičných priemyselných odvetví, ktoré získavajú suroviny z krajín mimo EÚ (napríklad výroba kovov);
- nízko a vysokokvalifikované pracovné miesta v priemysle výrobe nových výrobkov (skôr ako opätovnom používaní, opravách a recyklácii existujúcich výrobkov) ako sú domáce potreby, textil, plasty, a hračky; a
- pracovné miesta v dodávateľských reťazcoch (logistika, doprava). uľahčenie dovozu materiálov zvonku EÚ.
Napriek týmto trendom nebude mať silnejúce zavádzanie zásad obehového hospodárstva nevyhnutne za následok iba straty pracovných miest. Zmeny často povedú k prispôsobeniu pracovných profilov tak, aby sa prispôsobili procesom obehového hospodárstva.
Zvyšovanie a zmena kvalifikácie zohráva dôležitú úlohu pri prechodu na obehové hospodárstvo. Identifikácia potrebných zručností môže viesť k informovanému tvorbu politiky.
Odborníci Cedefop na prognózovanie zručností uznávajú úlohu počiatočného a ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy pri budovaní zručností v oblasti obehového hospodárstva a formovaní myslenia. Na urýchlenie zmien by OVP malo uprednostňovať kurzy, ktoré spájajú osobné stretnutia v triede a online vzdelávanie, kladú dôraz na krátke školiace kurzy alebo moduly a zabezpečujú, aby programy viedli k certifikácii alebo kvalifikácii (napr. mikroosvedčenia). Využitie potenciálu ďalšieho OVP pri zvyšovaní zručností a rekvalifikácii ľudí pre obehové hospodárstvo si vyžaduje zameranie sa na praktické vzdelávanie zamerané na prechod, zapojenie zainteresovaných strán a podporu učiacich sa.
Zdroj:
Zdroj: CEDEFOP, From linear thinking to green growth mindsets Vocational education and training and skills as springboards for the circular economy